Farnosť Oponice na fara.sk

Farnosť Oponice od nepamäti tvorili dve obce – Oponice a Súlovce. Oponice sa približne do roku 1910 delili na Veľké Oponice a Malé Oponice. K filiálnej obci Súlovce patrí časť, ktorá sa dodnes nazýva Betlehem. Od druhej polovice 19. storočia sa k územiu obce Súlovce počíta aj osada Podlužany, na území ktorej bol vybudovaný dodnes jestvujúci mlyn. V katastrálnom území obce Súlovce má dodnes Nitrianska kapitula majetky.

13. storočie

Najstaršie dejiny farnosti Oponice sú úzko spojené s Nitrianskou kapitulou. V tomto období sa územie dnešnej filiálnej obce Súlovce a jej prislúchajúce časti dostávajú pod majetkovú správu Nitrianskej kapituly. Najskôr kráľ Belo IV. (1235–1270) daroval 12. októbra 1256 Nitrianskej kapitule osadu Podlužany. Veľký majetok na území dnešnej farnosti Oponice získava Nitrianska kapitula na základe dohody o vzájomnej výmene majetkov so šľachticmi z Lefantoviec. Kapitula od šľachticov získala osadu Dubnica (dnešné Súlovce). Listina kráľa Bela IV. z 18. októbra 1261 odobrila túto výmenu.

14. až 16. storočie

V období, medzi rokmi 1332 až 1337, keď po okolí chodili vyberači desiatkov pre Svätého Otca, obec Oponice bola už farnosťou, ktorá mala svoj vlastný chrám zasvätený svätým apoštolom Petrovi a Pavlovi. Tento chrám sa spomína už 16. novembra 1244. Zároveň poznáme aj prvé meno kňaza, ktorý vtedy v Oponiciach pôsobil. Tento kňaz sa volal Getard (Getardus plebanus de Opan), ktorý svoj majetok ohodnotil na 3 marky a vyberačom vyplatil až 20 grošov. Getard v Oponiciach vtedy zastával funkciu farára a zároveň aj funkciu dekana. Z toho vyplýva, že farnosť Oponice z hľadiska cirkevnej správy bola v tomto období ako aj počas celého stredoveku súčasťou Nitrianskeho archidiakonátu v rámci Ostrihomskej arcidiecézy. Keďže v Súlovciach nemali v tom čase vlastný chrám, tvorili filiálku farského chrámu svätých apoštolov Petra a Pavla v blízkych Malých Oponiciach. V súlade s predpismi cirkevného práva do tohto chrámu chodili obyvatelia obce Súlovce každú nedeľu a prikázaný sviatok na bohoslužby a vysluhovanie sviatostí. Do požehnanej pôdy v bezprostrednom okolí farského chrámu pochovávali aj svojich zomrelých.

Evanjelická reformácia

Počiatok Evanjelickej cirkvi vo Veľkých Oponiciach začína približne v polovici 16. storočia a jej pôsobenie prakticky trvalo až do roku 1674. Patróni Apponyiovci čoskoro pristúpili k Evanjelickej cirkvi a ich príklad v zmysle hesla "Cuius regio – eius religio" nasledovalo aj poddanstvo. Horlivosťou a láskou k Evanjelickej cirkvi vynikal menovite Pavol Apponyi (1546–1624), strážca koruny, ktorý spolu s Tomášom Vizkeletim a Ondrejom Ostrošičom pracoval v roku 1606 na docielení viedenského mieru, a ktorý podpísal i jeho listinu. Taktiež aj Gašpar i Peter Apponyiovci sa vyznačovali náboženskou horlivosťou. Ku koncu 16. storočia Turci napadli okolie Topoľčian. V Oponiciach vypálili chrám, faru i školu. Chrám dal na svoje náklady opraviť a z vnútra aj ozdobiť Gašpar Apponyi, manžel Kataríny rodenej Törökovej.

Po reformácii - čas reorganizácie

Medzi rokmi 1707 až 1719 sa farnosť Oponice spojila s farnosťou Kovarce. Oponice boli pokladané za jej filiálku. Spoločný farár sídlil v obci Kovarce. Prvú matričnú knihu zaviedol 30. júla 1719 kovarsko-oponický farár Ján Mihalovič (1719–1723). 15. marca 1775 pápež Pius VI. (1775–1799) v bule Regalium principium okrem iného pripojil trinásť farností Arcibiskupstva Ostrihom k Biskupstvu Nitra. Spojená farnosť Kovarce-Oponice bola začlenená do Archidiakonátu Nitra a Dekanátu Topoľčany.

Obnova autonómie farnosti

19. októbra 1788 bola počas slávnostnej bohoslužby znovuobnovená autonómia starobylej farnosti Oponice (Malé Oponice). Štefan Skladanovič, dekan Dekanátu Kovarce (1782-1800), inštaloval ako prvého farára znovuobnovenej farnosti Juraja Hollého (1788–1790). Farnosť Oponice bola začlenená do Dekanátu Skačany (dnešný dekanát Bošany). Medzi rokmi 1789-1952 existoval samostatný dekanát Kovarce, do ktorého patrila aj farnosť Oponice.

• viac na Wikipédi